Západ EU sa k tomuto problému postavil očividne otvorenejšie a k migrantom pristupuje s väčším rešpektom. Naopak, východné krajiny, frustrované zo spoločenských zmien po páde komunizmu si len tak tak stačili zvyknúť na nový model fungovania spoločnosti, už sú postavení pred nové výzvy. Zmeny sú na nás príliš rýchle a cítime z nich poriadnu únavu, ktorú západní politici podľa mňa prehliadajú.
Jedna z kľúčových rozporov medzi nami je model spoločnosti, multi kulti na západe versus národnostný na východe. Náš národnostný model vychádza z konzervativizmu, západný model spoločnosti je viac ekonomicky zameraný. Západné štáty išli cestou nepretržitého zvyšovania životnej úrovne od vojny, až narazili na bod, kedy sa blahobyt dal udržať a zvyšovať len prílevom lacnejšej sily na podradné práce. Tak vznikla napríklad migrácia Turkov do Nemecka. Nastal bod, kedy ich začalo byť veľa a bolo treba riešiť problém spolužitia, vznikol model multi kulti. Pre Európanov akceptovateľný, pretože náboženské väzby sa postupne uvoľňovali, pre prisťahovalcov ťažšie, pretože si so sebou priniesli svoju vieru, ktorej sa nevedia pustiť.
Prečo?
Podľa mňa preto, lebo v západnej Európe išiel vývoj myslenia prirodzenou evolučnou cestou, často však s veľkými turbulenciami. 30 ročná vojna v 17. storočí ukončila spory medzi katolíkmi a protestantmi, 19 a 20 storočie legalizovalo ateizmus, v 2 svetovej vojne padli posledné rasistické predsudky. Východná Európa stratila 50 rokov.
Keď sa pozrieme na vývoj v arabských krajinách ako Irak, Sýria a Jemen a čiastočne aj Turecko a porovnáme s Európou, tieto krajiny sa nachádzajú v období 30 ročnej vojny, tj 400 rokov dozadu. Suniti sa mlátia so Šiitmi a Kurdami. Človek len obyčajným priznaním viery, žiadnou inou aktivitou, môže prijsť o holý život.
Teraz je otázka, čo od človeka importovaného zo Sýrie do Európy možno čakať. Podľa mňa by totiž jeho myslenie muselo urobiť obrovský revolučný skok štyroch storočí, aby sa aklimatizoval v európskej atmosfére. A to, dovolím si tvrdiť, nie je vo väčšine prípadov reálne. A keď ich bude veľa, budú presadzovať svoju kultúru vrámci limitov svojho myslenia. A treba si uvedomiť aj to, že nieje to tak ďaleko, o pár generácií, bude Francúzsko prevažne muslimskou krajinou. Otázka je, čo potom urobia s kresťanskou a ateistickou menšinou.
Z toho vychádza aj môj strach z imigrácie. A nielen môj, zrejme väčšina ľudí vo východnej Európe pociťuje podobné pocity. Nemyslím si, že je to otázka xeno alebo nejakej inej fóbie, náš strach je úplne prirodzený a zasadený do stupňa nášho vývoja.