Martin Čiljak
Slovensko zhnilo
Asi tak by som charakterizoval výsledky posledných parlamentných volieb, kde sa na úkor štandardných strán presadili takzvané nesystémové strany, z nich dve považované za „prijateľné“ a jedna za úplne „neprijateľnú.“
Asi tak by som charakterizoval výsledky posledných parlamentných volieb, kde sa na úkor štandardných strán presadili takzvané nesystémové strany, z nich dve považované za „prijateľné“ a jedna za úplne „neprijateľnú.“
Keď som sa naučil čítať, všimol som si, že v každom vydaní novín Pravda, ktoré rodičia odoberali, bol podnadpis Proletári všetkých krajín, spojte sa!. Ohromne ma zaujalo slovo proletári, evokovalo vo mne pocit, že sa jedná
Stala sa mi taká peripetia. Napísal som na fb stránku Výzvy k Ľudskosti dva statusy. V prvom bola linka zo slovenského dennika, v ktorom poukazovali na štedrý príspevok pre migrantov v Nórsku.
snáď niet momentálne aktuálnejšej témy ako migrácia ľudí z Ázie a Afriky do európskej Únie. Okrem problémov, kam umiestniť utečencov, nastala obrovská polarizácia vrámci krajiny aj na úrovni medzi krajinami.
Mám svokru, dlhodobo nezamestnanú, vyše 10 rokov, má nadváhu hodne cez 100kg, 4 roky do dôchodku, nemá nárok na predčasný dôchodok, pretože jej predchádzajúce príjmy na to nestačia. A štát? Dostáva celkom 60E mesačne.
Bez ohľadu na to, akým spôsobom bol Jozef Čentéš do postu generálneho prokurátora zvolený, Ústavný súd Slovenskej republiky túto voľbu označil za legitímnu. V tej chvíli bolo zrejmé, že ostatné divadlo okolo jeho nevymenovania je svojvôľa štátnej moci. Momentálne nám, občanom tejto krajiny neostáva nič iné,len veriť, že nezávislý pilier demokratickej spoločnosti dá veci do poriadku a námietku pána Čentéša vyhodnotí podľa zákonov, ktorými by sa táto krajina a všetci jej občania a verejný činitelia mali riadiť.
Už niekoľko rokov máme na Slovensku demokratický systém a s ním aj možnosť každého občana vyjadriť svoj názor vo voľbách, či už obecných, na úrovni vyšších územných celkov alebo štátu. Bežné volebné obdobia trvajú 4 roky a najdôležitejšie z pohľadu občana sú veľké voľby. Obdobie medzi voľbami je u nás, ale aj celkovo aj v iných v krajinách východnej Európy spojené s pasitivou občanov. Pritom slovenské zákony umožňujú občanovi aktívne sa zúčastňovať na chode obce aj počas volebného obdobia, takzvanými nástrojmi priamej demokracie. V našej legislatíve sú na úrovni obce definované dva z nich - je to verejné zhromaždenie občanov a referendum.
Tu už nejde o tradičný boj medzi pravicou a ľavicou, tu je to čisto o tom, koľko vydrží SMER cicať Slovensko. Nejedná sa o politickú stranu, ale o akési hnutie, skupinu ľudí s rozdielnymi záujmami, zastrešenými pod pláštikom výborného demagóga a manipulátora.
!-- @page { size: 21cm 29.7cm; margin: 2cm } P { margin-bottom: 0.21cm } -- Na úvod sa musím priznať, že som bývalým voličom Smeru, nie v posledných voľbách v roku 2006, ale v roku 2002. Viem aj ako-tak zdôvodniť svoju vtedajšiu voľbu.
Odhliadnuc historické, politické a ekonomické pozadie a vezmúc do úvahy čisto národnostné zloženie obyvateľov na južnom Slovensku su podľa mňa snahy o autonómiu nepodložené.
Včera som si prečítal elaborátik našej pani sociálnej ministerky, ktorá v ňom sľubuje, že sa postará o naše blaho, keď už nebudeme schopní urobiť to sami. Argumentácia na letáku ma v podstate utvrdila v názore, že z druhého piliera radšej nevystúpim. Okrem tej kopy informácií a prepočtov, ktoré na mňa sypú obe strany dôchodkovej barikády, som sa na danú vec pozrel z troška iného pohľadu, nazvem ho skúsenostno-subjektívny a na jeho základe sa snažil odhadnúť budúcnosť. Mohla by vyzerať kľudne aj takto.